Ako vlastne prišlo k nápadu zregenerovať Ovčiarikov a kto za tým celým stojí?

K tejto myšlienke som prišiel v podstate ako ,,slepé kura k zrnu.”
Hľadal som psa pre šport. Nemal som nejakú jasnú predstavu, aké plemeno by to malo byť, pretože pre mňa boli podstatnejšie “parametre” psa.

Jediné, čo som vedel bolo, že by sa malo jednať o pastierske plemeno, ktoré nebude mať komplikovanú povahu.
A tak som sa dostal po sliedení na inzertných portáloch k bielemu, kučeravému psovi, ktorý výzorom spĺňal moje požiadavky. K mojej smole, daná sučka bola na druhý deň fuč. Naštastie som si stihol stiahnuť fotku a tak som sa obrátil na nemenovaného posudzovateľa psov, ktorý má bohaté skúsenosti čo sa salašníckych psov týka. Ovčiarik, znel verdikt.
Mám vyštudovanú kynológiu, psom a zvieratám sa venujem už mnoho rokov, no o ovčiarikovi som v tej dobe počul prvý krát.
Začal som pátrať po internete, no informácii o tomto “mýtickom” psovi nikde nebolo.
Preto som svoju motiváciu živil len zo stručných slov ktoré som dostal, a ponoril som sa do kníh.
A naozaj! Toto čudo okupovalo naše salaše už pekných pár rokov.
No a následne prišla myšlienka zachrániť tieto psy pre budúce generácie.
Viete, vždy ma bolí pri srdci, keď vidím ako ostatné národy si svoje plemená a národné poklady chránia, no a my by sme si jeden preživší mali nechať zmiznúť naveky. Človek by mal byť hrdý na svoje korene a na všetko s nimi spojené.
Veľa ľudí ma odhováralo, pretože tento proces nie je na deň, ani na dva. Navyše kedže som v tej dobe už choval i vystavoval psy s PP a dobre poznal konzervatívny postoj chovateľov k všetkému čo je “neznáme”, do stávky som vložil naozaj všetko, i svoju povesť.
No ako sa hovorí, keď niečo veľmi chcete, musíte zaťat zuby a íst vpred stoj čo stoj.
A tak sa i stalo.

Prvým psom v projekte sa stala Muška, ktorá sa netvárila 2x šťastne keď som ju na salaši nakladal do auta. Celú cestu sa mi snažila naznačiť, že moja mimika tela je teraz v jej réžii a jej zuby sú pripravené mi to vytmaviť, keby som nechápal. Po pár dňoch sme sa však skamarátili a teraz je to ten najlepší a najposlušnejší pes pod slnkom.

Tak sme sa dostali až k dnešnému dňu. Celý tento proces je náročná záležitosť, ale pevne verím, že i s vašou podporou sa ho podarí dotiahnuť do konca. Pretože podpora fanúšikov týchto psov, budúcich majiteľov či obdivovateľov je práve to, čo mi dodáva motiváciu. ĎAKUJEM
Kopec práce je však predomnou i pred vami. Aby sa ovčiarik stal známym pre čoraz viac ľudí je potrebné robiť osvetu. Preto budem vďačný za každé zdielanie tejto stránky, či pozvanie vašich známych k jej sledovaniu.
V jednote je sila
S úctou
Milan Tóth
Zakladateľ projektu