🐑Čo to vlastne ten Ovčiarik je 🐑
Kedže ľudí na tejto stránke pribúda, čo ma teší, pripnem tu mnou vypracovaný článok, ktorý objasňuje, čo to vlastne ten hajčiarik je.
Slovenský hajčiarik a jeho pôvod.
Čím viac tento psík naberá na popularite v očiach verejnosti, tým viacej sa táto otázka dostáva do popredia.
Poďme sa na túto tematiku pozrieť okom histórie a zároveň súčasného človeka.
Ako vznikol hajčiarik?
Nebudeme úplne ďaleko od pravdy, keď povieme, že hajčiarika stvorila sama príroda. S malou pomocou starých bačov. Tieto psy sa po mnohé generácie formovali samé na našich salašoch.
Už v dobách, keď Slovenský čuvač, či Chodský pes upútali zraky skúsených kynológov a šľachtiteľov ktorí sa ich rozhodli zachrániť pre ďalšie generácie a zregenerovať do uznaného plemena, hajčiarik pobehoval po ich boku. Pokus zachrániť hajčiarika prišiel o niečo neskôr, no nedočkal sa požadovaného výsledku. Zregenerovať plemeno nie je tak ľahká záležitosť, ako sa človeku môže zdať.
Hajčiarik však prežil i tento neúspech a na rozdiel od Beskydského bundáša ktorý sa považuje za vyhynutého, neopustil svoju kolísku do dnešného dňa. Tento krát dostal druhú šancu.
Hajčiarik a podobnosť s inými plemenami.
Históriu našej krajiny snáď nemusíme objasňovať keďže je každému z hodín dejepisu známa.
Naše územie sme v dávnych dobách zdieľali s mnohými štátmi ktoré dnes voláme susedskými.
A tak ako politické udalosti spojenia a rozpadu krajín a následného osamostatnenia ovplyvňujú obyvateľov, rovnako ovplyvňujú i chov psov. Príčina prečo sa mnohé plemená podobajú je, že mnohé susedské štáty kedysi tvorili jeden, spoločný. Vďaka tejto skutočnosti niektoré plemená zdieľajú spoločný základ, ľudovo povedané, majú rovnaké korene. Nie je to len hajčiarik, ktorý zdieľa spoločné korene s inými plemenami, ale i čuvač a mnoho ďalších. Následkom rozdelenia krajín prišlo i k izolácii psov na danom území, tie sa následne začali formovať. No a tu nám do hry vstupuje taktiež slovíčko subtyp, keďže pre každú oblasť boli psy niečím špecifické. Aj napriek podobnosti a spoločným koreňom sa každé plemeno začalo rovnako ako krajiny vyvíjať iným smerom. To im zabezpečilo genetickú unikátnosť a rozdielnosť.
Ako viete zistiť, aký genetický make up nesú psy v projekte?
21.storočie má jedno čaro, ktoré ľudia milujú, no častokrát i odsudzujú. Volá sa technológie. A vďaka moderným technológiám ktoré zasiahli i oblasť genetiky, spoľahlivo vieme prostredníctvom genetických testov zistiť čo dané psy nesú vo svojej genetike. Psov testujeme na prítomnosť/neprítomnosť moderných plemien v posledných 5 generáciách, zhodu s génmi psov ktoré boli predchodcami moderných plemien, či zdravotné predispozície. Týmto spôsobom vieme vylúčiť prítomnosť moderných už uznaných plemien v genetickom pozadí hajčiarikov.
Je existencia hajčiarikov v minulosti podložiteľná?
Áno je, dokonca odbornou literatúrou. Zmienky sa dajú násť či už v písomnej, alebo obraznej podobe. Niektoré knihy si častokrát pamätajú mnoho generácii.
Čo je to regenerácia?
Regenerácia je jedna z foriem šľachtenia. Kladie dôraz na zachovanie/obnovenie pôvodného.
V našom prípade vzhľadom na postačujúci počet psov pre tento účel nie sme nútení používať na oživenie krvi žiadne iné plemeno. Zároveň sú tieto psy schopné v budúcnosti vytvoriť životaschopnú, nepríbuznú, plemennú populáciu. Preto sa zameriavame na selekciu psov, ktoré spĺňajú požadovaný typ, anatómiu a povahové vlastnosti.
Je možné vidieť odchýlky u psov?
Áno, ale tento problém sa netýka len hajčiarikov. Je to všeobecná doména akéhokoľvek čistokrvného chovu zvierat. Aj jedince rovnakého už uznaného plemena sa častokrát môžu odlišovať výškovou odchýlkou, odtieňmi farby, či miernymi anatomickými odchýlkami. Chov zvierat si vyžaduje cit a pochopenie práce so živými bytosťami ktoré nikdy nebudú úplne dokonalé v každom parametre. Mám zato, že to je aj jeden z dôvodov prečo chovateľstvo prežilo tak dlho. Keby sa rodili len dokonalé jedince a bol na ne zaručený recept, postupom času by to ľudstvo začalo nudiť.
Preto je stále čo zdokonaľovať. Okrem toho tento aspekt ovplyvňujú i špecifiká po predkoch u rozličných pokrvných línii.
Navyše hajčiarik je na začiatku svojej dlhej cesty, čiže odchýlky sú pochopiteľné, kým sa ich podarí zastabilniť. Niekde však treba začať, aby sme mohli pokračovať.